Stručne o diamantoch
Prvýkrát boli diamanty použité vyslovene do zásnubného prsteňa v roku 1477, kedy arcivojvoda Maximilián Habsburský obdaril svoju nastávajúcu zlatým prsteňom posiatym práve týmito vzácnymi kameňmi.
Diamanty boli odjakživa v strede pozornosti mnohých mýtov a legiend. Stredoveký rytieri nosili diamanty na brnení v domnienke, že vďaka ním budú neporaziteľný. Existuje aj legenda, ktorá tvrdí, že čistota diamantu poukazuje na charakter a nevinnosť osoby, ktorá diamant vlastnila.
Diamanty sa vyskytujú v rôznych priehľadných farebných odtieňoch: bezfarebné, biele, sivé, modré, žlté, oranžové, červené, zelené, ružové, hnedé, prípadne čierne. Zafarbenie diamantov je spôsobené prímesami alebo poruchami v štruktúre. Väčšina prímesí nahrádza atómy uhlíka v kryštalickej mriežke. Najčastejšia prímes je dusík spôsobujúci žlté alebo hnedasté zafarbenie diamantu.
Karát je jednotka váhy pre diamanty. Jeden karát je presne 200 miligramov. Point je jedna stotina karátu (2 mg) a zvyčajne sa používa pre diamanty vážiace menej ako jeden karát. Cena diamantu exponenciálne rastie so zvyšujúcimi sa karátmi, keďže väčšie diamanty sú veľmi zriedkavé a viacej žiadané.
Čírosť je stupeň vnútorných chýb diamantu. Tieto chyby môžu byť napr. cudzí materiál, iný kryštál diamantu, alebo štrukturálne nepresnosti ako malé praskliny. Počet, veľkosť, farba, umiestnenie a viditeľnosť chýb môžu ovplyvniť relatívnu čírosť diamantu.
Čistý a štrukturálne perfektný diamant je dokonale priesvitný bez akejkoľvek farby alebo odtieňa. V prírode nie je takmer žiadny diamant perfektný. Farba diamantu môže byť ovplyvnená chemickými nečistotami alebo štrukturálnymi chybami v kryštálovej mriežke. V závislosti od odtieňa zafarbenia diamantu môže jeho cenu aj zvyšovať aj znižovať. Žltá farba cenu znižuje, ale ružové alebo modré zafarbenie môže cenu diamantu dramaticky zvyšovať.
Brúsenie diamantov možno považovať za umenie aj vedu. Výbrus diamantu predstavuje spôsob akým bol vytvarovaný a leštený od počiatočnej formy až po finálny vzhľad. Sú stanovené smernice pre uhly a pomery dĺžok, na ktoré má byť diamant vybrúsený, aby odrážal čo najväčšie množstvo svetla.
Diamanty sa neukážu v celej kráse v neopracovanom stave, musia byť vybrúsené a vyleštené aby ukázali všetky jeho krásy pre ktoré sú diamanty také známe a drahé. Diamanty sa vybrusujú do rozličných tvarov, ktoré sú vyberané aby zdôraznili jeho vlastnosti.
Diamanty sa nachádzajú vo vulkanických horninách kimberlitu a lamproitu, priamo v komínoch vyhasnutých sopiek. Dnes sa diamanty ťažia na mnohých kontinentoch. Najväčšími producentmi sú Botswana, Rusko (Sibír), Kanada, Juhoafrická republika, Demokratická republika Kongo, Austrália, Angola a Namíbia.
Diamant je najtvrdší prírodný minerál. Zároveň ide o jeden z najcennejších drahokamov. Diamant je kryštalická forma uhlíka C.

